"Ďakujem za uznanie, že môžem byť medzi osobnosťami, ktoré si vážim a
ctím. Mojou ideou naďalej je, aby po mne zostávala stopa, ktorá vnikne
do duše diváka," povedala pre TASR Zita Furková, ktorá sa na
filmovom plátne sa prvý raz objavila v roku 1961 v dráme režiséra
Vladislava Pavloviča Most na tú stranu. Divákom utkvela v pamäti aj
vďaka filmovej dráme Dosť dobrí chlapi (Jozef Režucha, 1971), televíznej
dramatizácii románu Ťapákovci (Ľubomír Vajdička, 1977) či seriálu Život
bez konca (Miloslav Luther, 1982).
Napriek filmovej a televíznej tvorbe ostáva doménou Zity Furkovej divadlo. "Mám na konte doteraz fungujúce Divadlo Astorka Korzo ´90, ktoré som iniciovala, trvá 30 rokov, na to som skutočne hrdá," podčiarkla
zakladajúca osobnosť a zároveň prvá umelecká šéfka divadelného súboru,
ktorý nadviazal na úspech slávneho Divadla na korze. Furková nezabúda
ani spoluprácu so spisovateľom Rudolfom Slobodom, vďaka ktorej vznikli v
90. rokoch minulého storočia divadelné hry Armagedon na Grbe a Macocha.
Z bohatej filmografie si pripomenula titul Zločin slečny Bacilpýšky
(Jozef Režucha, 1970), Pavilón Šeliem (Dušan Trančík 1982), ale aj
rozprávku Kráľ Drozdia brada, ktorú v roku 1984 nakrútil Miloslav
Luther.
Hereckú stopu chce Zita Furková podľa vlastných slov zanechávať v diváckych dušiach hlavne v divadle.
"Stáva sa mi po predstavení, že príde za mnou niekto a povie - Pani
Furková, vy ma poznáte? Mali ste tam kúsok zo mňa... Je fantastické
obnažovať pravdu o človeku v celej jeho zložitosti, to je pre mňa
doménou hereckého umenia," uzavrela.
Tradíciu Filmového chodníka slávy v Bratislave založil v roku 2009
Medzinárodný filmový festival Bratislava v spolupráci s hlavným mestom
SR Bratislava a Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom ako
prejav vzdávania úcty za dlhoročnú umeleckú tvorbu významným slovenským
filmovým a divadelným umelcom, tvorcom a profesionálom. Tvoria ho
mramorové dlaždice s kovovým dielom, na ktorom sa nachádza meno a podpis
osobnosti. Prvým umelcom, ktorému odhalili pamätnú dlaždicu, bol
Ladislav Chudík, nasledovali mená Mária Kráľovičová, Jozef Adamovič,
Štefan Kvietik, Eva Krížiková, Ivan Palúch, Emília Vášáryová, Martin
Huba, Božidara Turzonovová, Július Satinský a Milan Lasica.